Dopraj si kvalitu, ktorú si zaslúžiš. 

Som tu pre tých, ktorí chcú viac. Chcú poznať svojho pestovateľa, pôvod svojho jedla. 

Som vyštudovaným záhradníkom, ktorý sa od detstva nachádza v poľnohospodárstve. Čo chcem? Rozhodol som sa odovzdať vedomosti, cit a lásku k rastlinám, pestovaniu vám všetkým. Podporovať, motivovať, inšpirovať. V mojich online kurzoch učím ako správne pristupovať k rastlinám a pôde. Zároveň všetky dôležité kroky na dosiahnutie kvalitnej, hojnej úrody, ktorá robí radosť nie len chuťovým pohárikom ale hlavne nášmu telu. Zároveň som pestovateľom, od ktorého si môžete zakúpiť domácu s láskou pestovanú zeleninu.

A tak to začalo...

Každému začína život inak. Každému z nás je odovzdaná výnimočnosť. Mne tú moju odovzdal dedo. Od čias, na ktoré si ani nespomínam. Spával som s ním v traktore či kombajne. Pozoroval som každý jeho pohyb a cit k tomu čo robí. Mal obrovské srdce, z ktorého lásku dával nie len blízkym ale aj rastlinám, poľnohospodárskej technike, či domácim zvieratám. Svoj život oddal poľnohospodárstvu. A presne to naučil aj mňa. Z lásky k prírode, ktorú som dostal od neho a môjho otca som sa rozhodol pre štúdium na strednej záhradníckej škole.

Ako som dospieval aj moje city k odboru sa prehlbovali. Jedno ráno sa stalo niečo, čo ma poznačil na celý život. Oznámili mi, že otec v noci zomrel na infarkt. Mal som 18 a v hlave už len spomienky na otca, s ktorým som v ten večer telefonoval.

A tak to prišlo. Jeho povinnosti prešli na mňa. Nie len práca okolo domu, opravy, ale rovnako pomoc dedovi. Dedovi, ktorému pribúdali roky, ubúdalo síl a hospodárstvo bez náznaku zmenšenia sa. Mne nadišiel čas výberu. Ozvala sa vo mne tá láska, akú som v detstve videl u deda. Láska k poľnohospodárstvu.

Životné priority sa zmenili a musel som ich prijať. Zo školy som ,,utekal“ vždy ako som mohol, zábavu s priateľmi som odsunul na vedľajšiu koľaj. Svoju dušu a silu som venoval rastlinám a strojom. Čo som nestíhal cez deň, doháňal som v noci. Napríklad nočnou orbou. Vznikol mi životný kolotoč, ktorý ma učil viac, ako škola.

Napriek tomu som sa rozhodol pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Priznám sa, ešte len vtedy to začalo byť ,,husté“. Školské povinnosti sa hromadili a doma s prácou to nebolo o nič lepšie. Vo všetkom tom zhone čas bežal veľmi rýchlo. Nastalo obdobie žatvy. Mal som hektáre s obilím, ktoré som z poľa potreboval dostať domov. V čom bola moja láska k rastlinám. Moja chuť a vášeň k strojom bola a je odzrkadlením v jazdení na kombajnoch.

Svet, vesmír sa rozhodol...Zastav sa!

Toto zaujímavo hektické obdobie mi povedalo: dosť! Dostal som po prstoch. Doslovne. V jeden deň som prišiel na železnom sklápacom rebríku o dva prsty pravej, dominantnej ruky. Po náročnejšom zákroku, teda navŕtaní drôtov do kostí mi prsty prišili.

Mal som pocit pohody a zranenie ma príliš nebolelo, tak som neprestal pokúšať šťastie. Prišlo na rad uskladňovanie môjho obilia. Nie, nemohol som len pozorovať ako to mojim blízkym ide, musel som sa aktívne zapájať.

Blížila sa búrka.

Mal som strach o svoj majetok, produkt, ktorý som vtedy miloval viac ako seba. Zapojil som sa do procesu príliš horlivo a námahou, ktorú som vynaložil som dal nič netušiaci zbohom jednému z prstov.

Nasledovala ďalšia operácia, väčšia bolesť, výčitky, hnev. Spočiatku som nechápal. No čím viac som rozmýšľal, tým viac som o sebe pochyboval. Utiahol som sa. Hoci s ranou na srdci, som z hospodárstva ustúpil.

Pestoval som v malom len pre radosť a domácu spotrebu, bez cieľa. Po škole prišiel čas vybrať si prácu. Pri prezeraní inzerátov som zakaždým cítil malé chvenie, keď som narazil na prácu so zameraním na poľnohospodárstvo.

Štart. Ide sa na to!

Tak som sa rozhodol. Začal som pracovať na farme v Rakúsku, čomu som nesmierne rád. Uvedomil som si tu veľa, našiel som si opäť cestu a stratenú chuť. Moja láska vštepovaná k poľnohospodárstvu od detstva sa zo mňa nikdy nevytratila.

Láska a cit k rastlinám. Hrejivý pocit, keď človek vidí, ako z malého semienka, ktoré zasial do zeme, pomaly rastie niečo úžasné. Niečo, čo dokáže svoju energiu a hodnotu predať nám ľuďom.

Obohacujú náš život, prostredie v ktorom žijeme. Našu psychickú i fyzickú stránku. A to je presne to, čo chcem. Chcem túto lásku, vedomosti, cit odovzdať ľudom ďalej. Podporovať, motivovať a inšpirovať.

Ukázať ako správne pristupovať k rastlinám a pôde. Tak, aby ste sa nebáli pestovať si svoje. Aby vám zasiate semienka prinášali želanú úrodu a radosť v srdci. Budete sa o seba starať kvalitným jedlom a duševnou pohodou.

Pestujte si sami to čo vám chutí. To, čo vám bude robiť radosť v záhrade, ale hlavne na kuchynskom stole.

Lepšia budúcnosť. Spoločne.

Buďme inšpiráciou pre naše deti. Vytvorme lepší svet pre deti, pre nás. Zanechajme tu niečo viac ako len majetok. Vážme si život nás všetkých, starajme sa oň kvalitnými potravinami.

Deľme sa láskou a potešením nie len k nám ľudom, ale aj k prírode, bez ktorej by sme tu nemohli byť. Možno máte strach a neviete ako na to. Chápem. Preto som pre vás vytvoril online kurzy pestovania.

Odovzdám vám potrebné návody, triky, informácie ako najlepšie viem. Pri pestovaní a vôbec púšťaní sa do niečoho nového to chce trochu podpory, inšpirácie od rovnako zapálených ľudí.

Presne preto sa môžete pripojiť k skvelým ľudom na facebooku do skupiny: PestujemČoJem. Sledovať život rastlín ale i môj na instagrame pestujemcojem.

Nadchol vás tento koncept ale nemáte kde pestovať? Chcete vedieť pôvod vašich potravín, cítiť čerstvosť a skutočnú chuť? Podporiť slovenskú produkciu?!

Milujem záhradu, dni trávené na poli, nemohol som zostať len pri online svete. Preto mi vzniklo riešenie pre vás, ktorí nemáte možnosť pestovať. Mnou vypestované plody si budete môcť zakúpiť. Váš záujem prejavte buď telefonicky: +421 905 109 029 alebo mailom na: radovan@pestujemcojem.sk